Môj životný príbeh

Autor: Erika Králechová | 18.1.2013 o 1:10 | (upravené 18.1.2013 o 11:22) Karma článku: 12,80 | Prečítané:  3299x

Vianoce sú za nami, začal nám rok 2013. Hovorí sa, že Vianoce sú najkrajšie sviatky v roku, súhlasím, ale.... u mňa to tak nie je. Prečo? Rozhodla som sa, že Vám napíšem celý môj príbeh. Blíži sa dátum 04.02.2013,vtedy som sa narodila, iba bol rok 1972...Pred troma rokmi 04.02.2010 sa mi zrútil svet, život sa mi otočil o 360 stupňov. Všetko to začalo práve deň pred Vianocami.

Mám za sebou 6 chemoterapií, už po prvej mi vypadali všetky vlasy, obočie aj mihalnice.Mám za sebou 6 chemoterapií, už po prvej mi vypadali všetky vlasy, obočie aj mihalnice.Erika Králechová

Pri večernom sprchovaní som si na sebe všimla zmenu, ako som sa natierala telovým mliekom, všimla som si, že pravý prsník vyzerá inak ako ten ľavý. Nezvyknem sa obzerať v zrkadle, tentokrát som sa odsledovala do detailu. Som zdravotná sestra, viete si predstaviť moju analýzu. Pravý prsník mal zvráskavenú kožu, bol padnutý. Po prehmataní som si v mieste zmeny našla hrčku. Bola dosť veľká, nepohyblivá a nebolela. Okamžite som telefonovala svojmu gynekologovi, keďže bolo deň pred vianocami, všade dovolenky, na vyšetrenie som išla po sviatkoch. Doktorka z gynekologie mi urobila USG prsníkov, hrčka sa potvrdila, videla som ju na obrazovke, nebola ohraničená, ale hviezdicovitého tvaru...Pani doktorka sa snažila ako len mohla, že ešte to nemusí nič znamenať, vedela som, že je zle.Som zdravoťák, takže diagnoza bola u mňa vopred určená. Dobre, dala som na p. doktorku, objednala ma súrne na biopsiu, vysvetlila mi vopred postup, výsledok ukáže, či sa jedná o benígny/nezhubný/ alebo malígny/zhubný/ tumor/nádor/. Strach, ktorý som prežívala, keď mi doktor pichal cca 15 cm dlhú kovovú ihlu do prsníka, nič príjemné, zvládla som to. Smola, na biopsiu nepoužili dostatočne veľkú ihlu, takže histologia ukázala, že je nutná operácia, nedalo sa zistiť o aký nádor ide. Absolvovala som predop.vyšetrenie, termín operácie padol na 04.02.2010. Vedela som, že je to rakovina, ale v kútiku duše som verila...

Nezabudnem na moment, keď ma viezli nahú, prikrytú zelenou plachtou na operačnú sálu, tá bezmocnosť, nevedela som stále na čom som, je to zhubné alebo nezhubné...strašný pocit.Po prebudení z narkozy som vnímala ukrutnú bolesť, celý hrudník obviazaný a stiahnutý.Nedokázala som zistiť, či prsník mám alebo nie. Sestričky sa vyhýbali pohľadu, nekomunikovali so mnou, chcela som len vedieť ten detail, mám či nemám prsník. Chytila som sestričku za nohavice a poprosila o láskavosť, stačí keď mi len pokrúti hlavou, áno alebo nie. Jej hlava odpovedala nie...Pre mňa svet prestal existovať, bola som rozhodnutá po návrate z nemocnice ukončiť to...moja voľba , obesiť sa, strom doteraz vidím z balkona, ktorý som si vybrala.Do toho prišiel primár, ktorý ma operoval, vysvetlil mi, že po otvorení z hrôzou stál na do mňou aj s patologom, 20 minút sa rozhodovali čo urobia, mala som 4 zhubné nádory vedľa seba, rozlezené po celom prsníku, to ešte nevideli, chceli ma nechať žiť, preto prsník odstránili celý, mala som zasiahnuté aj lymfatické uzliny, zobrali mi ich desať, z toho boli dve s metastázami.

Primár so mnou rozprával ako s kolegyňou odborne, to ma veľmi prekvapilo, že podstupim liečbu a bude všetko v poriadku, základ je bojovať. V tej chvíli ako keby mi niekto dával znamenie...spomenula som si, že mám rodinu, manžela a dve deti, mladší syn Jakub mal len 2 roky, že urobím všetko preto, aby som bola zdravá, mám pre koho žiť!!! Podstúpila som onkologickú liečbu.Mám za sebou 6 chemoterapií, už po prvej mi vypadali všetky vlasy, obočie aj mihalnice.Bol to šok pre mňa pozerať sa na seba a nepoznať sa, prvé tri dni po chemoterapii som bývala u mamy, nechcela som , aby ma moje deti videli ako mi je zle, ako objímam záchodovú misu. Obočie som si kreslila ceruzkou, obľúbila som si moju ružovú šatku a zvykala si na parochňu. Nasledovali ožiare/rádiotherapia/, spolu 25 krát, dennodenne okrem soboty a nedele, celé leto každý deň dochádzať do Trenčína, celých 6 týždňov, zvládla som to. Bola som popísaná fialovou farbou, kožu som mala spálenú, to sa dalo vydržať.

Liečbu som ukončila, začala som zbierať info o alternatíve. Koncom oktobra mi zazvonil mobil, bola som pozvaná na ošetrenie pleti patentovanou výživou na doporučenie mojej kamarátky. Išla som a som vďačná, že som sa nerozhodla inak. Ošetrenie pleti bolo úžasné a viditeľné a práve tu som sa dozvedela o bunkovej výžive. Po vysvetlení som vedela, že to je to , čo hľadám. Bunkovú výživu užívam 2 roky. Cieľom je telo vyčistiť od toxínov a zároveň dodať živiny do úrovne bunky. Viem presne čo to robí s telom. Vážim si bunkovú výživu, mne zachránila život, som zdravá, orgány mám čisté, všetko podložené lekárskymi vyšetreniami. Bunkovej výžive sa venujem profesionálne, funguje na každého. Výsledok docieli každý, len nie rovnako rýchlo, záleží ako je zanesené telo odpadom. Prišla som o prsník, ale rakovinu som porazila, myslím pozitívne, vlasy mi rastú ako divé. Nikto Vám nemôže vziať právo na život. Naučila som sa rozprávať o tom, čo som prežila, bolo to peklo, to mi verte, ....

To je môj príbeh. Ak ho číta niekto z Vás a má podobný problém, strach...Máte mňa aj keď sa nepoznáme, rada Vám podám pomocnú ruku. Ja viem presne čo prežívate...Volám sa Erika Králechová, som z Dubnice nad Váhom, ak potrebujete napíšte mi na mail.

Jediným nepriateľom je čas, pomôžem, kontakt na mňa máte. Život je krásny! Stojí zato žiť!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka (minúta po minúte)

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?